Mnohí ľudia hovoria, že Štiavnica je najkrajšie mesto na Slovensku. Vie sa o nej, že priťahuje umelcov, romantikov, ľudí vnímavých k jej magickej atmosfére. Nikto nevie s určitosťou povedať, v čom spočíva jej mágia. Možno je to tým, že leží v centre dávno vyhasnutej sopky, možno tým, že tesne pod povrchom je ako ementál prevŕtaná kilometrami banských chodieb, možno je to jej malebná architektúra…
Jej história je fascinujúca: patrila medzi najdôležitejšie mestá stredovekej Európy. Bola jej Eldoradom, najbohatším ložiskom striebra a zlata. Nazývali ju Strieborným mestom, z pokladov jej podzemia sa stavali paláce vo Viedni a Budapešti, sama bola tretím najväčším mestom Uhorska. V Štiavnici bola špičková veda a školstvo, alchýmia aj slobodomurári. Tu bol prvý krát na svete použitý pušný prach na odstrel horniny, vznikla tu prvá technická univerzita na svete – slávna Banícka akadémia, do sveta sa odtiaľto rozletelo množstvo technických vynálezov. Vznikol tu jeden z najdômyselnejších a najväčších vodoenergetických systémov tých čias: štiavnické tajchy. Je tiež miestom, kde sa Andrej Sládkovič zamiloval do Maríny.
Dnes priťahuje skvostnou a nedotknutou architektúrou, kostolmi a palácmi bohatých mešťanov v centre, a skromnými baníckymi domcami zasadenými do strmých úbočí hôr. Úzke romantické uličky a stovky schodov spájajú jej “poschodia”. Je fotogenická a akoby nedotknutá časom: nie je tu jediný semafor, ani billboard. Na tradície sa tu dbá. Nie nadarmo je Štiavnica na Zozname UNESCO.
banskastiavnica.travel