0
0
Zdroj:irenamilecova.sk, Svoj profesionálny život som bola nútená zmeniť v roku 2003, keď bolo zrušené Rušňové depo v Tisovci a po 19-tich rokoch práce som sa stala nezamestnanou. V roku 2004 som bola pri založení občianskeho združenia Zubačka a začala som sa venovať dobrovoľníckej práci, pri ktorej som spoznala množstvo perfektných a zároveň skromných ľudí. Snažím sa písať projekty, podieľať sa na ich realizácii a aktivizovať ľudí pre prácu vo svojom meste aj regióne. V roku 2010 som za tuto prácu dostala morálne ocenene od Vidieckeho parlamentu Slovenska „ Žena vidieka.“
Ukončila som magisterské štúdium sociálnej práce a doplnila som si tiež pedagogické vzdelanie, ktoré uplatňujem ako vedúca vychovávateľka školského internátu pri SOŠ v Tisovci pri výchove mojich študentov. Od r.2007 pôsobím ako predsedníčka občianskeho združenia Partnerstva Muránska planina – Čierny Hron, ktoré zastrešuje vyše 50 členov, z toho 14 obcí. Cieľom nášho združenia je zlepšenie života všetkých obyvateľov v regióne. Našou prioritou je rozvoj cestovného ruchu v regióne, zachovávanie tradícii, rozvoj územia a získavanie finančných prostriedkov z rôznych projektov a zdrojov.
Sedem rokov som pracovala aj ako tajomníčka Mikroregiónu Muránska planina. Vo volebnom období 2011-2014 som bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Tisovci, kde som sa venovala najmä sociálnej oblasti. Tuto prácu som poznala dôverne so všetkými jej ťažkosťami, pretože som sa jej profesionálne venovala celých päť rokov. V tom čase sa nám podarilo vybudovať z projektov doteraz fungujúce Komunitné centrum na Rimavskej Píle a Materské centrum v Tisovci. Pomáhala som zakladať OZ Veselá stonožka a teším sa, že funguje dodnes. Vo volebnom období 2015-2018 som pokračovala v práci pre mesto ako poslankyňa, ale nebola som členom žiadnej komisie.
Angažujem sa tiež v občianskom združení T4, kde sa nám podarilo zrealizovať viacero projektov. V roku 2014 sme napríklad realizovali projekt z nadácie Orange „Vráťme život Šťavici“. Pri jeho realizácii t.j. pri čistení Šťavice a amfiteátra sa za mesiac dobrovoľnícky zúčastnilo viac ako 200 ľudí, čo si nesmierne vážim a tu vidím, že naši občania majú záujem spolupodieľať sa na zveľaďovaní svojho mesta.
Moji rodičia ma vychovali ako slobodného človeka. Učili ma vážiť si prácu všetkých ľudí, pomáhať iným a preto moje dobrovoľnícke pracovné aktivity popri mojej rodine a práci napĺňajú môj život.
