0
0
Michal Domik
Narodil som sa 17.3.1975 do robotníckej rodiny, v ktorej sa stretli dve národnosti – slovenská a maďarská, ako piate dieťa. Od rodičov som mal úplnú voľnosť, čo som aj patrične využil. Flákal som sa a neučil, no nikdy som nefajčil a nepil alkohol, aj keď som mal akékoľvek možnosti. Jediný predmet v škole, ktorý som miloval bola matematika. A možno ani nie tak matematika ako skôr pani učiteľka Katka Andogová, ktorá ju učila a zároveň mi bola aj druhou mamou, za čo som jej dodnes vďačný.
Zlom v mojom živote nastal, keď som nastúpil na strednú školu.
Vtedy som pochopil, že svoj osud mám vo svojich rukách a nikto mi v mojej situácii nepomôže, ak si nepomôžem sám. Začal som sa učiť, čo patrične učitelia ocenili a chceli ma preložiť z trojročnej učňovky na štvorročnú s maturitou. Odmietol som to, nakoľko som mal poobede od 15.00 do 20.00 brigádu u svojho švagra Šaniho, u ktorého som sa vyučil za sklenára a zároveň si zarobil prvé peniaze, ktoré som po ukončení školy použil na vodičský preukaz.
Vďaka tomuto som sa mohol zamestnať u brata Jara ako šofér a zároveň díler mliečnych výrobkov. Obchodovanie, ponúkanie, získavanie si dôvery predavačiek a vedúcich predajní ma veľmi bavilo, čo sa odzrkadlilo aj na tržbách. Za šesť mesiacov som zvýšil obrat firmy o 500%. No malo to aj následok. Cez pracovný týždeň som ráno o tretej začínal a o dvadsiatejprvej končil. V sobotu od jednej nad ránom a do štrnástej a potom som spal až do pondelka rána. Takéto tempo som vydržal dva a pol roka, keď som sa rozhodol, že z našporených peňazí začnem podnikať na vlastnú päsť.
V roku 1998 som založil firmu DOVAJ a ako komoditu som si vybral obyčajné vajcia.
Keď som začal, bolo nás osem firiem, ktoré dodávali túto komoditu do obchodov no vďaka dobrému menu, ktoré som si vytvoril pri dodávaní mlieka – dochvíľnosti, poctivosti, službám ale hlavne kvalitným vajciam a dobrou cenou som si urobil meno a stal sa jedným z najväčších dodávateľov konzumných vajec na Slovensku. Počas týchto rokov som sa učil ekonomiku a manažérstvo. Dnes keď sa pozriem za seba, firma zásobuje stovky obchodov, silné spoločnosti ako Labaš, MAKOS, GVP, CBA, COOP Jednota.
Medzi najväčšie úspechy patrí fakt, že v priebehu dvadsiatich rokov sme predali viac ako štyristo miliónov vajec a ani jedno nemalo salmonelu. Počas týchto rokov firma zažila dobré aj zlé časy, no nikdy som nezanevrel na združenia, organizácie a športové kluby, ktoré sa starajú o deti zo sociálne slabších rodín, mentálne postihnuté deti, deti v škôlkach a školách. Deti zdravé, ktoré chcú len jednoducho športovať a súťažiť alebo len tak jednoducho sa zúčastniť podujatia.
Čo sa týka mojej rodiny. Som ženatý a mám tri deti. S manželkou sa snažíme vychovať naše deti k ambicióznosti, cieľavedomosti, svedomitosti, dochvíľnosti a spoľahlivosti. Na svoje deti sme nesmierne hrdí. Trénujú šesť až osemkrát týždenne svoj obľúbený šport. Zároveň rozvíjajú svoju kreativitu v oblasti hudby a maľby. Doniesli nám dvadsaťšesť vysvedčení s vyznamenaním a čistými jednotkami, oceneniami za reprezentáciu školy a klubu. Veríme tomu, že toto je cesta k úspešnému a peknému životu našich detí. Záleží mi na budúcnosti detí, nielen mojich, ale aj Vašich, aby nám neodchádzali do zahraničia za prácou a krajším životom, aby zostali pri nás a mohli sme sa tešiť z našich vnukov a vnučiek. Aj toto je jeden z dôvodov prečo som kandidoval na post primátora mesta Rožňava.
