0
0
Druhá svetová vojna v rokoch 1939 – 1945 bola najväčším vojenským konfliktom v dejinách ľudstva, pri ktorom prišlo o život viac ako 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov v dôsledku priamych vojenských operácií. Druhá svetová vojna v Európe definitívne skončila 8. mája 1945 a Slovensko bolo oslobodené.
Vojna pokračovala ešte v Ázii až do 2. septembra 1945 porážkou fašistického Japonska. Tu prvýkrát v dejinách ľudstva bola v rámci vojenských operácií použitá atómová zbraň na mestá Hirošima a Nagasaki. Musíme zdôrazniť, že minulé 20. storočie bolo charakteristické vznikom dvoch svetových vojen. Tieto vojny predovšetkým postihli národy Európy. Ešte sa nestačili za 20 rokov od prvej svetovej vojny zahojiť rany a zabudnúť na hrôzy a utrpenia ako i biedu tejto vojny. Už sa na obzore začala črtať ďalšia vojna, ktorej hlavným strojcom bolo fašistické Nemecko.
Občania Slovenska – vojaci bojovali po boku spojencov na východnom fronte, keď z malej vojenskej jednotky pešieho práporu v sibírskom mestečku Buzuluk sa postupne rozrástla na armádny zbor, v ktorom veľké množstvo bolo vojakov Slovenskej armády, ktorí odmietli bojovať proti ZSSR a prešli na ich stranu. Spoločne s Červenou armádou bojovali pri oslobodzovaní sovietskych miest Biela cerkev, Kijev, Jaslo až do víťazného prekročenia hraníc na Dukle 6. októbra 1944. Slovenskí vojaci sa podieľali aj na bojoch na západnom fronte vo Francúzsku, Veľkej Británii, ale bojovali aj v Ázii a Afrike. Tam všade sú pomníky na Čechov a Slovákov, ktorí so spojencami bojovali proti nacistickému Nemecku.
Spolu s odchádzajúcimi bojovníkmi sa niekedy zdá, ako keby odchádzala aj historická pamäť. V týchto dňoch sa môžete bežne z médií dozvedieť, že každý, kto prechováva úctu a vďaku k vojakom Červenej armády bývalého Sovietskeho zväzu, ako keby bol ruský agent a nepriateľ Slovenska. Médiá takto vytvárajú atmosféru, v ktorej sa môže stať, že ľudia sa budú báť prezentovať historickú pravdu s označením, že je agentom Ruska. S plynutím času sa začínajú objavovať tzv. historické fakty, ktoré spochybňujú samotné udalosti za druhej svetovej vojny, a to využívajú pohrobkovia fašizmu, ktorí sami vytvárajú nové historické fakty. Pamäť slovenského národa je taká, že nemecký nacizmus, ale aj slovenský fašizmus povraždil vyše 6 miliónov občanov židovského pôvodu, z toho zo Slovenska okolo 60-tisíc, vraždenie a vypaľovanie miest na Slovensku, ktorých bolo vyše 100, umučenie a zavraždenie miliónov vojnových zajatcov, hlavne vojakov Červenej armády.
Historické fakty sa nedajú zmeniť. Slovensko oslobodili vojaci Červenej armády bývalého ZSSR. Pri oslobodzovaní Slovenska padlo vyše 64-tisíc Červenoarmejcov, pričom ich hroby sú na 186 miestach Slovenska. Spoločne s armádou bývalého ZSSR sa na oslobodzovaní Slovenska podieľali i vojaci Rumunskej kráľovskej armády. V nemalej miere pri oslobodzovaní Slovenska zohrali veľkú úlohu vojaci Československého armádneho zboru pod vedením gen. Ľudvíka Svobodu. Svoju úlohu zohrali i partizáni a príslušníci domáceho odboja, ktorí spoločne so 60-tisícovou armádou v SNP sa podieľali na porážke fašistického Slovenského štátu. Všetky pomníky a pamätníky, ktoré sú na Slovensku, nie sú pamätníky ideológie, ale pamätníky padlých, ktorí obetovali životy za našu slobodu.
Teraz, keď si pripomíname 76. výročie ukončenia vojny, musíme konštatovať, že stále existujú vo svete rôzne vojenské konflikty. Vojna nezmizla z našej reality, je súčasťou nášho sveta. My, Slováci, máme vzácne šťastie prežívať nepretržite 76 mierových rokov. Kladieme si otázku, či treba stáť na námestiach pri pamätníkoch osloboditeľov a pripomínať si ukončenie vojny. Odpoveď je – áno. Spomíname na obete vojny, v ktorých bojovalo 64 štátov. Kto spočíta slzy otcov a matiek nad stratou svojich najbližších. Zahynuli celé rodiny, na trosky boli premenené celé mestá a mestečká. K tomu treba pridať utrpenie a trápenie utečencov. Dodnes žijú medzi nami vojnové siroty, ktoré prišli o rodiny a domovy.
Pri spomienke na druhú svetovú vojnu s úctou spomíname na vojakov USA, ktorí prišli z Ameriky do Európy a spoločne so západnými spojencami sa podieľali na porážke fašizmu a oslobodzovanie hlavne západnej Európy. Vo všetkých nás žije veľké srdce slovenského národa, ktorý sa prihlásil do rodiny európskych demokratických spoločenstiev. Je našou povinnosťou z úcty k našim predkom a obetiam druhej svetovej vojny urobiť všetko pre pokrok a rozkvet našej slovenskej domoviny. Nech táto spomienka na udalosti vojny vydrží v pamäti občanov Slovenska
