0
0
Tip na jesennú prechádzku: Náučný chodník Karpatská včela
Náučný chodník Karpatská včela začína v mestskej časti Lamač a z ulice Cesta na Klanec vedie plošinami Klanca a Predného vrchu až po včelnicu Mestských lesov v Bratislave.
Lamač
Rozlohou najmenšia mestská časť Bratislavy v jej severozápadnej časti v okrese Bratislava IV ležiaca na juhozápadných svahoch Pezinských Karpát nad Lamačskou bránou – tektonickou zníženinou oddeľujúcou ich od Devínskych Karpát. Jej súčasťou sú miestne časti Podháj a Rázsochy. Dnešná obec bola založená v 16. storočí chorvátskymi kolonistami a bola poľnohospodárskou a ovocinárskou zásobárňou pre bratislavské trhy. Od počiatku má i vinohradnícku tradíciu. Názov svedčí o historickej ťažbe kameňa. V roku 1946 sa stala súčasťou Bratislavy.
Historickým centrom je Vrančovičova ulica, na ktorej stojí dominanta – funkcionalistický rímskokatolícky farský kostol svätej Margity, postavený v rokoch 1947 – 1951 na mieste staršieho menšieho kostola zo 16. storočia podľa návrhu architekta Milana Michala Harminca s mozaikovým obrazom sv. Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka na priečelí. K ďalším pozoruhodnostiam patria napr. v areáli kostola stojaci pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne od Alojza Rigeleho (1928), viaceré pomníky rakúsko-pruskej vojny, baroková morová kaplnka svätej Rozálie (1682), Míľnik Sovietskej armády – pamätník oslobodenia Bratislavy (1960 akad. sochár L. Snopek).
Lamač
Rozlohou najmenšia mestská časť Bratislavy v jej severozápadnej časti v okrese Bratislava IV ležiaca na juhozápadných svahoch Pezinských Karpát nad Lamačskou bránou – tektonickou zníženinou oddeľujúcou ich od Devínskych Karpát. Jej súčasťou sú miestne časti Podháj a Rázsochy. Dnešná obec bola založená v 16. storočí chorvátskymi kolonistami a bola poľnohospodárskou a ovocinárskou zásobárňou pre bratislavské trhy. Od počiatku má i vinohradnícku tradíciu. Názov svedčí o historickej ťažbe kameňa. V roku 1946 sa stala súčasťou Bratislavy.
Historickým centrom je Vrančovičova ulica, na ktorej stojí dominanta – funkcionalistický rímskokatolícky farský kostol svätej Margity, postavený v rokoch 1947 – 1951 na mieste staršieho menšieho kostola zo 16. storočia podľa návrhu architekta Milana Michala Harminca s mozaikovým obrazom sv. Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka na priečelí. K ďalším pozoruhodnostiam patria napr. v areáli kostola stojaci pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne od Alojza Rigeleho (1928), viaceré pomníky rakúsko-pruskej vojny, baroková morová kaplnka svätej Rozálie (1682), Míľnik Sovietskej armády – pamätník oslobodenia Bratislavy (1960 akad. sochár L. Snopek).
Pamätník východne od Lamača v lese na juhovýchodnom okraji vrcholovej plošiny Klanca v Malých Karpatoch nad strmým svahom doliny Vydrice v oblasti Železnej studničky na počesť padlých v bitke 22. júla 1866 v oblasti Lamača v závere rakúsko-pruskej vojny. Rakúske jednotky mali na ochranu prístupových ciest od severozápadu pred Bratislavou vytvorený obranný val od Devínskej Kobyly po Hrubú pleš. Útok Prusov s cieľom dobyť Bratislavu, ako významné strategické miesto pred Viedňou, začal ráno silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač a pokračoval ich obchvatom lesmi cez Železnú studničku smerom na Kamzík. Rozhodujúci boj sa strhol pri hostinci Slamená búda na Kolibe, ktorý však napoludnie zastavili biele zástavy a zvony už predpoludním oznámeného predbežného prímeria uzavretého v Mikulove.
Viaceré pomníky súvisiace s touto bitkou sú v oblasti Lamača (i na jeho cintoríne), Dúbravky a Kamzíka. Pamätník bitky pri Lamači stojí zrejme na mieste pochovania padlých vojakov. Má tvar náhrobného kameňa vymurovaného z hrubo opracovaných žulových blokov s doskou s nápisom „Pamätník. Na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri LAMAČI. Konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny. Obnovené OBNV – Lamač 1970. SVVL 2010“. Pamätník bol obnovený v roku 1970 a v roku 2010, kedy Spolok vyslúžilých vojakov v Lamači vybudoval na jeho ochranu plot z kovovej tyčoviny. Pamätník stojí v hustom lesnom poraste asi 500 m východným smerom od rázcestia trasy náučného chodníka Karpatská včela a červenej turistickej značky (medzi 1. a 2. panelom chodníka).
Zdroj: naucnechodniky.eu, foto: Linda Javorová
[location-weather id=”1878″]
