Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií – jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Všetko, čo sa v kaštieli nachádza, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.
Betliar bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuela I. Andrássyho, obývajúceho v tom čase kaštieľ v Parchovanoch na Zemplíne rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Emanuelov syn, gróf Gejza I. nechal kaštieľ začiatkom 20. Storočia zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa na chýrnych betliarskych poľovačkách.
Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky či diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a v okolitých lesoch, ktoré obklopujú náš rozsiahly anglický park. Za jeho zakladateľa považujeme grófa Leopolda Andrássyho (1767-1824), osvieteného aristokrata, slobodomurára a významného zberateľa. Založil ho koncom 18. storočia a jeho rozloha presahuje 80 ha. Podľa zoznamu vedeným organizáciou ICOMOS, patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Pred kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché od francúzskeho sochára (kovolejára) Ferdinanda Barbedienne (1810-1892), ktorá bola zreštaurovaná v tomto roku (2015) s podporou Poštovej banky.
V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb: na konci hlavnej prechádzkovej trasy parku pri rybníku je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Okrem týchto druhov mal rozsiahly andrássyovský revír aj zvernicu pre jeleniu, danieliu a mufloniu zver. Založil ju v roku 1885 gróf Emanuel Andrássy a jej základ tvorilo asi 16 jedincov jeleníc a 5 jeleňov privezených zo Zemplína.
V rozširovaní zvernice pokračoval Emanuelov syn gróf Gejza Andrássy, ktorý ju doplnil o danieliu a muflóniu zver z Moravy. Pri prechádzke ďalej natrafíte na slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesovu studňu, kde počas piknikov v horúcich letných mesiacoch Andrássyovci chladili nápoje. Pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia, ktorú Andrássyovci využívali najprv ako knižnicu a neskôr ako archív.